Zrak je pre človeka asi najdôležitejší zmysel, ktorý mu umožňuje orientáciu v priestore a vnímanie svetla. Oko je zmyslový orgán, ktorý reaguje na svetlo. Zrak umožňuje človeku vnímať nielen svetlo, ale aj farby a tvary. Zrak je najdôležitejší zo všetkých zmyslových orgánov – približne 80% informácií vnímame zrakom. Ľudské oko je ako fotoaparát, ale je len nástrojom videnia, zvyšok je výsledkom práce mozgu. To, čo vidíme pomocou očí, sa prenáša cez zrakové nervy do mozgu vo forme nervových signálov. Ten následne tieto signály spracuje a vyhodnocuje. Interpretácia týchto signálov je vlastne výsledok nášho videnia sveta.
V priebehu vývoja živočíchov došlo k výraznému rozvoju od svetlocitlivých orgánov reagujúcich iba na to, či svetlo je alebo nie je, až po „jednoduché“ oko u stavovcov (vrátane človeka) a hlavonožcov a zložené oko u článkonožcov. Veľa živočíchov (vrátane cicavcov, vtákov, plazov a niektorých rýb) má oči umiestnené na jednej strane hlavy, čo im umožňuje trojrozmerné binokulárne videnie –jednotlivé obrázky z oboch očí sa skladajú do jedného, ktorý vnímame. Oproti tomu existuje monokulárne videnie, kedy živočích vníma súčasne dva rozdielne obrazy, ako napríklad zajac alebo chameleón[1].
Základný popis anatómie oka [2]
Vonkajšia časť oka
- Rohovka - pomáha zaostrovať obraz)
- Bielko - udržuje veľkosť a tvar očnej gule
- Cievovka - obsahuje veľa pigmentových buniek a ciev dôležitých pre prísun výživy a kyslíka.
- Vráskovcové teleso - obsahuje mnoho výbežkov, na ktorých je zavesená šošovka. Mení tvar šošovky potrebný pre správne zaostrenie.
- Šošovka - je priehľadné pružné teliesko, ktoré ohýba svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici, umožňuje oku vytvárať ostrý obraz.
- Dúhovka - Pigmentový sval, ktorý obklopuje zrenicu má tvar kruhu, reguluje veľkosť rohovky, a obsahuje farbivo, preto má niekto oči modré, niekto hnedé. V jasnom svetle sa sval stiahne, otvor sa zmenší a prepustí menej svetla. V šere je to naopak.
- Zrenica je otvor v dúhovke, zväčšuje sa alebo zmenšuje sťahmi svalov v dúhovke podľa množstva svetla, ktoré dopadá do oka.
Vnútorná časť oka
- Sietnica -V sietnici sa nachádzajú dva druhy buniek citlivých na svetlo – tyčinky a čapíky.
- Tyčinky – rozlišujú svetlo, tmu, tvar, pohyb, snímajú len čiernu a bielu farbu, sú citlivejšie na svetlo ako čapíky, dobre fungujú v tlmenom svetle.
- Čapíky – slúžia na farebné videnie za jasného svetla. Veľké množstvo čapíkov sa nachádza v žltej škvrne - mieste najostrejšieho videnia.
- Žltá škvrna - Žltá škvrna je miesto na sietnici o priemere cca 0,2 až 0,5 mm. Nachádza sa na osi oka a je to miesto, ktorým my ľudia zaostrujeme. Na 1 mm2 tam pripadá asi 150 000 čapíkov, čo zodpovedá rozlíšeniu asi 10 000 dpi! Žltá škvrna slúži na ostré a farebné denné videnie.
- Slepá škvrna - Miesto kde optický nerv a cievy vstupujú do oka a ďalej sa rozvetvujú po sietnici. Je to miesto kde nie sú fotocitlivé bunky a teda lúče svetla, ktoré dopadajú na toto miesto nie sú mozgom spracované.
- Sklovec -
Ako ľudské oko funguje ?
Rohovka, šošovka a sklovec tvoria očnú šošovkovú sústavu, optiku oka. V prednej časti oka je rohovka, ktorá láme svetlo, šošovka sústreďuje svetelné lúče do ohniska a na sietnici v zadnej časti oka sa potom vytvára obraz toho, na čo sa pozeráme, obraz je však obrátený hore nohami. Vďaka spracovaniu impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácii.
|
|
| Anatómia oka a princíp projekcie pozorovaných objektov na sietnicu[3][4] | |
Je naozaj ľudský zrak dokonalý a má zmysel kupovať 4k Televízor ? (pozrite si video)
Použitá literatúra a zdroje ilustrácii
[1] A. Furdová, Prečo oko vidí a čo nevidí?: http://www.dukonline.sk/tmp/asset_cache/link/0000018698/6.%20predn%C3%A1%C5%A1ka.pdf
[2] https://www.i-spector.com/image/1113-oko-popis-sk.jpg
[3] http://www.dishaeye.org/blog/wp-content/uploads/2018/03/retina-specialist-in-Kolkata.jpg
