Rozlíšenie:
Ako už bolo uvedené obraz je matica obrazových prvkov s rozmerom L1xL2. Tento zápis rovno hovorí o rozlíšení obrazu. Obraz možno zapísať v maticovej forme takto:
xi,j predstavuje obrazový prvok s polohou i a j.
Počet obrazových prvkov:
Z rozlíšenia je možné určiť koľko obrazových prvkov obraz obsahuje.
N = L1 . L2
V súčastnosti sa často stretávame s pojmom megapixel (Mpx). Ide o komerčné označenie počtu obrazových prvkov. Hoc toto označenie nič nehovorí o rozlíšení je veľmi často používané.
Ak obraz má 1 Mpx znamená to, že počet prvkov obrazu N = 106 op. Ak chceme z počtu prvkov určiť rozlíšenie je potrebné poznať buď jeden z rozmerov alebo aspoň pomer strán obrazu. Potom možno použiť prevodové tabuľky.
Počet všetkých jasových úrovní
Predstavuje počet úrovní, ktoré je možné v obraze s danou bitovou hĺbkou n zobraziť. Ak na jeden op pripadá 8b tak potom počet jasových úrovni bude G = 2n = 28 = 256.
Histogram
Je veľmi užitočný štatistický parameter. Histogram hovorí o počte obrazových prvkov s danou hodnotou. Histogram je graf, ktorý má na horizontálnej osi vynesenú hodnotu jasu a na vertikálnej osi počet výskytov op s danou hodnotou jasu. Tiež ho možno vyjadriť ako vektor ktorého zložky predstavujú počet výskytov op s hodnotou rovnou pozícii v danom vektore.
Pritom platí že teda súčet výskytov jednotlivých hodnôt je rovný počtu prvkov obrazu.
Majme jednoduchý obraz s rozlíšením 5 x 5 op a s bitovou hĺbkou n = 3b. Jemu zodpovedajúci histogram je zobrazený na obr. 1 a vektorovo môže byť zapísaný takto:
Na obr. 2 je zobrazený obraz Leny a jemu zodpovedajúci histogram.
Obr. 1 Trojbitový obraz s rastrom 5x5 op a jemu prislúchajúci histogram
Obr. 2 Obraz Lena so zobrazeným histogramom
Pravdepodobnostná tabuľka
Vyjadruje pravdepodobnosť výskytu jednotlivých jasových úrovní Pg. Je to vlastne histogram normovaný počtom prvkov. Ide teda o vektor definovaný takto:
Platí, že suma pravdepodobnosti všetkých prvkov je rovná 1.
Pre nami uvažovaný obraz bude mať pravdivostná tabuľka tvar ako je zobrazené v Tab.1 alebo v grafickej podobe ako je zobrazené na obr.3.
| Tab. 1 Pravdepodobnostná tabuľka pre obraz zobrazený na obr. 1 | ||||||||
g | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
Pg | 0,2 | 0,12 | 0,16 | 0,08 | 0,12 | 0,04 | 0,04 | 0,24 |
Obr. 3 Grafické zobrazenie pravdepodobnosti op
Kumulačná funkcia
Reprezentuje ju vektor, ktorého zložky tvoria hodnoty súčtov počtu jednotlivých jasových úrovní Ng, zapísaný v tvare:
Je vždy neklesajúca funkcia.
Pre náš príklad bude mať tvar:
Distribučná funkcia
je normovaná kumulačná funkcia zapísaná v tvare vektora, ktorého zložky sú súčty pravdepodobností jednotlivých jasových úrovní.
Je vždy neklesajúca funkcia.
Pre náš príklad bude mať tvar:
Stredná hodnota
patrí medzi tzv. parametre polohy. V matematike sa označuje tiež ako prvý moment. Strednú hodnotu obrazu tvorí priemer súčtu všetkých jasových úrovní op obrazu.
Pre náš obraz to potom bude:
Disperzia
patrí medzi parametre rozptylu a vypočíta sa ako stredná kvadratická hodnota z odchýlky od strednej hodnoty. V matematike sa často hovorí o druhom momente. Pre obraz má tvar:
Pre náš obraz to potom bude:
Smerodajná odchýlka
Smerodajná odchýlka reprezentuje parameter, ktorý hovorí o tom ako veľmi sa vzorky obrazu v priemere odlišujú od strednej hodnoty. Vypočíta sa ako druhá odmocnina z disperzie.
Pre náš obraz to potom bude:
Modus
Tento parameter predstavuje najpravdepodobnejšiu hodnota jasu. V obraze z príkladu je najpravdepodobnejší prvok s hodnotou 7.
Medián
Tento parameter predstavuje prostrednú hodnotu. Získame ho tak, že sa zoradia všetky hodnoty obrazu a v prípade nepárneho počtu sa vyberie prvok uprostred tohto zoradenia. V prípade párneho počtu prvkov medián bude tvorený priemerom dvoch prostredných prvkov.
Pre náš obraz to bude: 3.