Z predchádzajúcich kapitol je zrejmé, že dynamický obraz pozostáva zo série po sebe nasledujúcich statických obrazov. Za predpokladu dostatočnej obnovovacej frekvencie je ľudským zrakom táto séria snímok vnímaná ako kontinuálny pohyb. Z uvedeného vyplýva, že snímky sú vzájomne vysoko korelované (za predpokladu že nedochádza k rýchlej zmene scény). Túto vzájomnú korelovanosť je možné využiť pri návrhu predikčného systému. Obrazový prvok je teda možné predikovať nielen na základe predchádzajúcich prvkov danej snímky ale aj pomocou op predchádzajúcej snímky. Obrazové prvky v predchádzajúcej snímke môžu mať rovnaké súradnice ako predikovaný obrazový prvok ale tiež sa môžu líšiť. Rovnako ako pre vnútrosnímkovú predikciu aj pre medzisnímkovú predikciu existujú optimálne algoritmy vychádzajúce z autokorelačnéj funkcie. V prípade, že táto nie je známa je možné použiť suboptimálne algoritmy. Pri návrhu predikcie je vždy potrebné vychádzať z požiadaviek danej aplikácie. Predikcia je vykonaná na základe trojrozmerného okolia predikovaného op. V takom prípade hovoríme o nemennej predikcii. Na obr. 10 je pre ilustráciu zobrazená nemenná medzisnímková predikcia 7 rádu.
Obr. 9 Medzisnímková predikcia 7. radu