Náplň cvičenia

Odporúčaná literatúra:

[1] https://beginnersbook.com/2014/01/c-if-else-statement-example/

[2] https://beginnersbook.com/2014/01/c-dowhile-loop/

[3] https://beginnersbook.com/2014/01/c-while-loop/

[4] https://beginnersbook.com/2014/01/c-break-statement/

[5] KPI-FEI-TU: Prednáška č.1 https://kurzy.kpi.fei.tuke.sk/zap/lectures/01.html

[6] KPI-FEI-TU: Prednáška č. 2 https://kurzy.kpi.fei.tuke.sk/zap/lectures/02.html

Základné členenie C kódu

Každý zdrojový kód v jazyku C pozostáva z niekoľkých základných časti. Tie je možné vidieť na obrázku vpravo.

Hlavičkové súbory

Tieto súbory slúžia k tomu, aby pri kompilácii kódu kompilátor "vedel" ako vyzerajú funkcie, ktoré chceme použiť v našom kóde. Napríklad stdio.h obsahuje funkcie štandardného vstupu a výstupu, teda klávesnica a monitor. Ak chcem, aby môj kód niečo zobrazil, (napr. a + b = 3), použijem funkciu printf, ktorá je z hlavičkového súboru stdio.h. 

Deklarácie vlastných funkcií

V deklaráciách hovoríme prekladaču to, ako sa naša funkcia bude volať, akého údajového typu bude výstup a aké údajové typy budú na vstupe funkcie. 

pozn. údajový typ môže byť číslo, znaky, reťazce (napr. celé slovo), a iné, o ktorých sa budeme učiť neskôr.

Hlavný program

Každý spustiteľný program musí mať funkciu main. V tejto funkcii definujeme, čo a v akom poradí daný program robí.

Definície vlastných funkcií

V tejto časti musíme presne definovať to, čo daná funkcia robí. Všimnime si rozdiel medzi deklaráciou a definíciou.


Je veľmi dôležité, aby každý kód, ktorý napíšete bol takto rozčlenený

Niektoré pravidlá pre syntax

Z obrázku uvedeného vyššie môžeme vidieť ako vyzerá program napísaný v jazyku C.

  • Každý zdrojový kód by mal byť uložený v súbore s príponou ".c" (napr. program.c )
  • Každý riadok zdrojového kódu je ukončený bodkočiarkou ";" (sú výnimky, ktoré si osvojíme počas semestra)
  • Každá funkcia main() musí mať definovanú návratovú hodnotu "return" a mala by byť typu int "int main()"
  • Každá vlastná funkcia musí mať definovanú návratovú hodnotu. Ak ju nemá tak je to funkcia typu void, napr. "void turn_left();"
  • Komentáre v kóde začínajú takto // a tieto riadky sa nekompilujú, sú tam len pre programátora
  • Blok kódu, teda viacero príkazov po sebe, ktoré k sebe patria napr. v jednej funkcii sa vytvára pomocou zložených zátvoriek {  }
  • Každý kód by mal byť členený pomocou tabulátora
  • Zloženú zátvorku odporúčam dávať na začiatok riadka ale niektorí programátori preferujú túto zátvorku hneď za názvom funkcie.

Kompilácia kódu

Na preklad zdrojového kódu do spustiteľného súboru môžeme použiť rôzne nástroje. My budeme používať hlavne gcc alebo make. 

gcc

Kompilátor gcc používame tak, že za príkaz gcc zadáme rôzne prepínače (v závislosti od potreby), následne napíšeme cestu k zdrojovému kódu, ktorý chceme skompilovať, prípadne  knižnice a  nakoniec zadáme prepínač -o a názov spustiteľného programu

// použitie gcc všeobecne 
$ gcc -prepinac1 -prepinac2 ... -prepinacN zdrojovy_kod.c -kniznica1 -kniznica2 -o nazov_programu

// praktický príklad
$ gcc -Werror -Wall program.c -lkarel -lcurses -o PROGRAM
// -Werror znamená, že každé upozornenie (warning) sa vyhodnotí ako chyba (error)
// -Wall zobraziť všetky upozornenia


make

Výhodou make je, že šetrí čas pri vypisovaní ale je potrebné ho nakonfigurovať v súbore Makefile (to sa budeme učiť neskôr)

// použitie gcc všeobecne 
$ make program